Ukrajinskému prezidentovi Volodymyru Zelenskému sa v kritickej chvíli podarilo prevziať skutočné vedenie, píše denník Ukrajinska pravda.
Neschopnosť kyjevského centra riadiť ukrajinské regióny zjavne mala byť jedným z tromfov Ruska, keď zostavovalo plány bleskovej vojny proti Ukrajine. Keď ale na ukrajinské mestá začali dopadať ruské „oslobodzovacie“ rakety, Ukrajina namiesto toho, aby sa rozpadla, urobila pravý opak: zomkla sa.
Štátny aparát, zvyknutý posledných 30 rokov iba na finančné stimuly na prácu, si po 24. februári konečne uvedomil zmysel svojej existencie – byť oporou pre ľudí, chrániť ohrozených a pomáhať v núdzi. Svoju úlohu v neposlednom rade zohral príklad prezidenta Volodymyra Zelenského, píše denník Ukrajinska pravda.
Tajný bunker
Prezidentovo rozhodnutie neopustiť Kyjev, na ktoré je jeho tím taký hrdý, je zaujímavé v dvoch ohľadoch. Keď mal Zelenskyj po ruke bez preháňania apokalyptické dáta západných rozviedok, rozhodol sa dôverovať výpočtom vlastných spravodajských služieb a armády, ktoré tvrdili, že Rusko nedokáže obsadiť hlavné mesto. A namiesto bezpečného útočiska v jednej zo západných metropol sa prezident rozhodol spoliehal na svoj vlastný bezpečnostný systém a zriadil si štáb v tajnom bunkre v Kyjeve.
Tento utajený objekt vznikol ešte za sovietskych čias. Je postavený tak, aby prežil aj jadrovú vojnu. Ľudia, ktorí tam boli, o takýchto miestach pochopiteľne nehovoria. Preto, s ospravedlnením, tu citujeme expremiéra Mykolu Azarova. „Ak hovoríme o bunkri na území prezidentskej kancelárie, ide o úplne chránený bunker pripravený v sovietskych dobách pre prácu najvyššieho politického a vojenského vedenia počas jadrovej vojny. Priamy zásah jadrovou muníciou ľuďom v bunkri neublíži,“ povedal Azarov na začiatku vojny ruským propagandistom.
Tento výber prezidentovho pôsobiska je viac ako logický. Práve pre takýto prípad štát túto infraštruktúru roky udržiaval. Tí, ktorí chcú Zelenského kritizovať za to, že nesedia vo svojej kancelárii, by sa mali pozrieť na súčasný stav kancelárie Vitalija Kima, gubernátora Mykolajivskej oblasti, alebo na podobné ruiny budovy oblastnej správy v Charkove.
Zelenskyj a jeho tím využívajú priestory úradu pre rozhovory, briefingy a niektoré rokovania. Leví diel práce sa však odohráva v bunkri.
S prezidentom spolupracuje malý stály štáb, ktorý je chrbticou jeho tímu. „Napoviem vám: pozrite sa, kto bol s prezidentom v Buči po jej oslobodení. Najčastejšie sú s ním teraz rovnakí ľudia. Je to (šéf prezidentskej kancelárie Andrij) Jermak, (Jermakov zástupca Kyrylo) Tymošenko a (minister infraštruktúry Oleksandr) Kubrakov. Niekde blízko bývajú ‚blogeri‘, ako hovoríme (Jermakovým poradcom) Oleksijovi Arestovyčovi a Serhijovi Leščenkovi, ktorí komunikujú s (ďalším poradcom Mychajlom) Podoljakom,“ povedal jeden z vplyvných členov tímu.
Zelenskyj sa všeobecne zameriava na riešenie problémov v dvoch hlavných oblastiach: medzinárodné a obranné. V skutočnosti si prezident ešte len so začiatkom vojny uvedomil dosiahnuteľnú oblasť zodpovednosti. Symbolicky sa presne zhodovala s tým, čo je zapísané v ústave – teda zahraničná politika a obrana. Zelenského okolia priznáva, že na všetko ostatné jednoducho nie je dosť času. Snáď okrem ekonomiky.